Vytrhli sme stránku z kroniky základnej organizácie Komárno, ktorú s humorom jej vlastným zapĺňa sama predsedníčka Eka Balašková. Nahliadnite!
Nie, že by naša ZO nevedela čo s peniazmi, ale peniaze sú tu aj na to, aby nám život nielen uľahčili, ale aj spríjemnili. V ZO Komárno sme si povedali, že v tomto roku využijeme kontakt na miestnu jazdiareň a skúsime ich požiadať, či by sme mohli u nich s ich koníkmi stráviť príjemné popoludnie. Pani Katka nadšene súhlasila, a tak som oslovila aj ZO Nové Zámky, či sa k nám pridajú. „Jasné,“ pristala Gitka. „Sadneme na vlak a za polhodinku sme u vás.“
A tak sme sa s pani Katkou dohodli, že 24. augusta o trinástej nás budú čakať. Keďže jazdiareň je mimo mesta (asi by vyzeralo čudne, keby sa chúdence koníky museli pásť na tej paródii trávnika, ktorú by im ponúkli naše sídliská), zraz sme si dali o pol jednej v – našim členom dobre známej – kaviarni v centre mesta. S presunom na „miesto činu“ nám pomohli dobrovoľníci – ako inak – z radov rodinných príslušníkov našich členov.
V jazdiarni Holdas nás už čakalo drevo na oheň a 24-ročný hnedák s bielou hviezdou na čele menom Narcis. Kým jedni jazdili, iní chystali oheň a krájali skvostné paradajky a papriky. Ale nie tie „papierové“ chute dovezené zo Španielska, nemyslite si! Toto boli poctivé výpestky z Nesvád. Taká tá zelenina, ktorá vám prevonia celý byt hneď, ako ju doma vytiahnete z tašky. Samozrejme, neskôr naše čuchové bunky šteklili aj vône opečenej klobásky.
Skrátka, pätnásť členov dvoch ZO v ten deň potešilo všetky svoje zmysly. Ale ani „nezmyslov“ nebolo málo. Vraví sa, že kôň sa rehoce, ale kde sa zíde dobrá partia, tam sa veru porozpráva kadečo, aj rôzne vtipné zážitky, neraz spôsobené práve naším zrakovým postihnutím. No, a ak nás počuli tie koníky, veru museli uznať, že v našom rehote mali výraznú konkurenciu. Ale tak to predsa na správnej Úniáckej akcii má vyzerať, nie?
A tak dávam do pľacu pozvánku aj pre členov ZO Dunajská Streda: pridajte sa, susedia!
